Sociálka má obavy. Chcú mi zobrať deti?

Pokiaľ vám sociálna pracovníčka vo Veľkej Británii povedala že má obavy o bezpečnosť a blahobyt vašich detí, berte to vážne. Jedná sa totiž o jeden z najčastejších dôvodov na odoberatie detí zo starostlivosti rodičov a ich následné umiestnenie do starostlivosti miestnych úradov.

Ľudia ktorí nepoznajú sociálny systém vo Veľkej Británii toto varovanie častokrát berú na ľahkú váhu. V skutočnosti to však znamená, že situácia je vážna a pokiaľ to, čo vyvolalo znepokojenie nebude odstránené, sociálni pracovníci môžu začať zvažovať postúpenie prípadu na rodinný súd, ktorý má právo zobrať vám deti a umiestniť ich do náhradnej starostlivosti.

Súdne konanie ohľadom starostlivosti o deti (Care Proceedings)

Podľa platných zákonov majú miestne úrady vo Veľkej Británii (Council) povinnosť zabezpečiť blahobyt a dobrú starostlivosť o deti žijúce v oblasti ktorú spravujú. V niektorých prípadoch, keď sú miestne úrady znepokojené že dieťa trpí, alebo že mu hrozí že by mohlo utrpieť závažnú ujmu, miestne úrady môžu požiadať o vydanie súdneho príkazu na umiestnenie dieťaťa, alebo detí do starostlivosti miestnych úradov (Care Order).

Vydanie príkazu na umiestnenie dieťaťa to starostlivosti miestnych úradov udeľuje úradom rodičovskú zodpovednosť za dieťa, avšak neruší rodičovskú zodpovednosť žiadnej inej osoby, včítane rodiča. Pokiaľ je príkaz na umiestnenie dieťaťa do starostlivosti miestnych úradov  v platnosti, miestne úrady majú povinnosť konzultovať dôležité veci s ktoroukoľvek inou osobou ktorá má rodičovskú zodpovednosť za dané dieťa. Miestne úrady však majú najvyššiu zodpovednosť vykonať dôležité rozhodnutia týkajúce sa dieťaťa, včítane rozhodnutí súvisiacich s tým, kde by dieťa malo žiť.

Ako rozhodujú súdy

Pri rozhodovaní o tom, či vydať príkaz na umiestnenie dieťaťa to starostlivosti miestnych úradov, má rozhodovací proces súdu dve štádiá.

Súd musí najskôr zvážiť či boli dosiahnuté štatutárne prahové kritériá, čo znamená že súd môže vydať príkaz na umiestnenie dieťaťa to starostlivosti miestnych úradov, ak je presvedčený že:

1. a) dieťa utrpelo alebo je pravdepodobné že by mohlo utrpieť značnú ujmu a;
2. b) príčinu ujmy je možné pripísať buď starostlivosti ktorú dieťa obdržalo od rodičov, alebo tomu, že dieťa nie je pod kontrolou rodičov. Miestne úrady musia dokázať, že ujma ktorú dieťa utrpelo je vážna, a že zahŕňa, avšak nie je limitovaná na fyzickú, alebo emocionálnu ujmu.

Pokiaľ miestne úrady nie sú schopné potvrdiť že prahové kritériá boli dosiahnuté, súd nebude schopný vydať príkaz na umiestnenie dieťaťa to starostlivosti miestnych úradov. Znamená to, že miestne úrady musia preukázať to, že ste Vášmu dieťaťu spôsobili ujmu, alebo že je pravdepodobné že by ste takúto ujmu spôsobili buď zanedbaním jeho potrieb, alebo ubližovaním či už fyzicky, sexuálne a/alebo emocionálne.

Pokiaľ však miestne úrady na súde preukážu že prahové kritériá boli dosiahnuté, súd bude pokračovať v zvažovaní druhej fázy, teda toho, či by mal byť vydaný súdny príkaz. A pokiaľ by mal byť súdny príkaz vydaný, tak aký typ súdneho príkazu by to mal byť.  Možnosti súdu zahŕňajú príkaz na umiestnenie dieťaťa to starostlivosti miestnych úradov (Care Order), príkaz na dozor (Supervision Order), alebo prípadne žiadny príkaz.

Pri rozhodovaní bude súd používať ten princíp, že blahobyt dieťaťa je prvoradý.  Súd bude musieť u každého dieťaťa ktoré je predmetom žiadosti na odobratie do starostlivosti miestnych úradov zvážiť taktiež nasledujúce faktory:

1. Zistiteľné priania a pocity dieťaťa (so zreteľom na jeho vek a chápanie).
2. Fyzické, emocionálne a vzdelávacie potreby.
3. Pravdepodobné následky akejkoľvek zmeny situácie na dieťa.
4. Vek, pohlavie a minulosť dieťaťa a akékoľvek jeho charakteristiky ktoré súd považuje za dôležité.
5. Akákoľvek ujma ktorú dieťa utrpelo, alebo mu hrozí že by utrpelo.
6. Schopnosti každého z rodičov dieťaťa (a akejkoľvek inej osoby v spojitosti s ktorou súd považuje túto otázku za dôležitú) uspokojiť jeho potreby.
7. Škála právomocí ktoré má súd podľa Zákona o deťoch z roku 1989 k dispozícii počas daného súdneho konania.

Súd taktiež zváži možnosť nevydania žiadneho príkazu.  Znamená to, že súd by nemal vydať príkaz pokiaľ nie je presvedčený,  že vydanie súdneho príkazu bude pre dieťa lepšie než nevydanie žiadneho príkazu.

Plán starostlivosti

Súd potrebuje pozorne zvážiť plán starostlivosti vypracovaný miestnymi úradmi. Ten pre dané dieťa stanoví plán usporiadania navrhovaný miestnymi úradmi, včítane údajov o tom, kde by dané dieťa malo žiť pokiaľ bude v platnosti súdny príkaz na umiestnenie dieťaťa do starostlivosti miestnych úradov, rovnako ako aj plán usporiadania kontaktu dieťaťa s rodičmi a inými dôležitými ľuďmi v živote daného dieťaťa.

To, že existuje dôvod na vydanie dočasného príkaz na umiestnenie dieťaťa do starostlivosti miestnych úradov ešte neznamená že by dieťa malo byť úplne oddelené od svojich rodičov.

Ako dlho je v platnosti súdny príkaz

Ak na začiatku prípadu miestne úrady presvedčia súd o tom, že by mal vydať príkaz na umiestnenie dieťaťa do ich starostlivosti, súd zvyčajne najskôr vydá dočasný súdny príkaz. Toto je krátkodobý príkaz ktorý platí do vydania záverečného súdneho príkazu, alebo akéhokoľvek iného krátkodobého príkazu.

Za určitých okolností je možné namietať voči platnému dočasnému príkazu na umiestnenie dieťaťa do starostlivosti miestnych úradov, a to v prípade  zmeny okolností, alebo pokiaľ sa objavili nové dôkazy.

Ako dlho zvyčajne trvá súdne konanie

Podľa platných zákonov by súdne prípady týkajúce sa detí mali byť ukončené do 26 týždňov, avšak často rozhodovanie trvá omnoho dlhšie. Dĺžka súdneho konania sa líši od prípadu k prípadu.

Kontaktné stretnutia

Ak je pre dieťa vydaný príkaz na umiestnenie dieťaťa do starostlivosti miestnych úradov a bolo umiestnené mimo jeho/jej rodiny, je povinnosťou miestnych úradov ubezpečiť sa že medzi dieťaťom a jeho rodičmi, poručníkom, alebo akoukoľvek osobou s rodičovskými povinnosťami, prípadne akoukoľvek osobou dôležitou pre dieťa, sú určené primerané kontakty.  Závisí od okolností prípadu čo je považované za primerané.

Zástupcovia dieťaťa

U súdnych konaní ohľadom starostlivosti je dieťa zastupované detským poručníkom (často nazývaný “Guardian”) a právnikom dieťaťa. Poručník, ktorý je nezávislý od miestnych úradov, je úradníkom Poradnej a podpornej služby na rodinnom súde (Children and Family Court Advisory and Support Service) a je to odborník menovaný súdom so skúsenosťami v otázkach starostlivosti o deti.

Povinnosťami poručníka je, okrem iného, prešetriť okolnosti detí, stretnúť sa s rodičmi dieťaťa a s inými dôležitými osobami v živote dieťaťa a vypracovať pre súd správu týkajúcu sa usporiadania ktoré poručník zvažuje, že by boli v najlepšom záujme dieťaťa. Poručník spolupracuje blízko s právnikom dieťaťa ktorý je menovaný buď súdom, alebo poručníkom.

Keďže poručník je nezávislou osobou a koná v najlepšom záujme dieťaťa, jeho/jej názor má na súde veľkú váhu pri vydávaní záverečného rozhodnutia. Je dôležité aby akákoľvek strana súdneho konania plne spolupracovala s poručníkom, rovnako ako s inými odborníkmi, počas jeho/jej vyšetrovania.  Ak je dieťa staršie, občas je schopné mať odlišného právnika než poručník.